Život Prešova
online
online
Ruské vojská na Ukrajine nezasiahnu
24.06.2014 Celý región
Moskva 24. júna (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin požiadal Radu federácie, hornú komoru ruského parlamentu, aby zrušila uznesenie o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Informovali o tom ruské agentúry, ktoré citovali Putinovho hovorcu.
Rada federácie medzičasom informovala, že podporí Putinov návrh a svoje uznesenie zruší na stredajšom zasadaní. Agentúru Interfax o tom dnes informoval podpredseda zahraničného výboru Rady federácie Andrej Klimov.
Hovorca Dmitrij Peskov spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny.
List s týmto návrhom, adresovaný predsedníčke Rady federácie Valentine Matvijenkovej, zaslal Putin dnes pred odletom do Viedne, kam odcestoval na oficiálnu návštevu.
Uzneseniu predchádzala kríza na Kryme
Uznesenie rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine. Ako dnes pripomenula agentúra ITAR-TASS, uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
Prijatiu uznesenia ruskými senátormi predchádzala napätá situácia na Krymskom polostrove, keď prakticky od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme povzbudili proruských separatistov na juhu a východe Ukrajiny, kde boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané ľudové republiky a kde sa uskutočnili referendá od ich nezávislosti od Kyjeva. Ukrajinská vláda na tieto snahy reagovala v polovici apríla rozpútaním protiteroristickej operácie na juhu a východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko v snahe ukončiť konflikt minulý týždeň vyhlásil jednostranné prímerie a ponúkol svoj 15-bodový mierový plán.
Anexia Krymského polostrova a udalosti na juhu a východe Ukrajiny, ako aj podozrenie, že za rozpútaním tamojších nepokojov je aj Rusko, vyvolali najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Porošenko víta Putinovo rozhodnutie ako krok k riešeniu krízy na Ukrajine
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podporil dnes rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý požiadal parlament o zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny.
Po tom, ako Putin odobril mierový plán na urovnanie situácie v Donbase, ide podľa Porošenka o "prvý praktický krok Ruska smerom k riešeniu krízy na východe Ukrajiny".
Mierový plán pre Donbas predložil Porošenko minulý piatok. Plán pozostáva z 15 bodov a sprevádza ho jednostranné prímerie, ktoré majú vládne jednotky rešpektovať do tohto piatka. Výnimkou sú prípady, keď by museli reagovať na paľbu z pozícií proruských separatistov.
Ako informovala agentúra UNIAN, Porošenko navrhol predsedovi ukrajinského parlamentu Oleksandrovi Turčynovovi, aby zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských vojakov na území Ukrajiny prerokoval s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Valentinou Matvijenkovou.
Rada federácie medzičasom informovala, že podporí Putinov návrh a svoje uznesenie z 1. marca zruší na stredajšom zasadaní. Agentúru Interfax o tom dnes informoval podpredseda zahraničného výboru Rady federácie Andrej Klimov.
Hovorca Dmitrij Peskov spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny. List s touto požiadavkou Putin zaslal Matvijenkovej dnes, krátko pred odletom na oficiálnu návštevu do Viedne.
Uznesenie rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine.
Agentúra ITAR-TASS pripomenula, že uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
Rada federácie medzičasom informovala, že podporí Putinov návrh a svoje uznesenie zruší na stredajšom zasadaní. Agentúru Interfax o tom dnes informoval podpredseda zahraničného výboru Rady federácie Andrej Klimov.
Hovorca Dmitrij Peskov spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny.
List s týmto návrhom, adresovaný predsedníčke Rady federácie Valentine Matvijenkovej, zaslal Putin dnes pred odletom do Viedne, kam odcestoval na oficiálnu návštevu.
Uzneseniu predchádzala kríza na Kryme
Uznesenie rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine. Ako dnes pripomenula agentúra ITAR-TASS, uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
Prijatiu uznesenia ruskými senátormi predchádzala napätá situácia na Krymskom polostrove, keď prakticky od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme povzbudili proruských separatistov na juhu a východe Ukrajiny, kde boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané ľudové republiky a kde sa uskutočnili referendá od ich nezávislosti od Kyjeva. Ukrajinská vláda na tieto snahy reagovala v polovici apríla rozpútaním protiteroristickej operácie na juhu a východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko v snahe ukončiť konflikt minulý týždeň vyhlásil jednostranné prímerie a ponúkol svoj 15-bodový mierový plán.
Anexia Krymského polostrova a udalosti na juhu a východe Ukrajiny, ako aj podozrenie, že za rozpútaním tamojších nepokojov je aj Rusko, vyvolali najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Porošenko víta Putinovo rozhodnutie ako krok k riešeniu krízy na Ukrajine
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podporil dnes rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý požiadal parlament o zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny.
Po tom, ako Putin odobril mierový plán na urovnanie situácie v Donbase, ide podľa Porošenka o "prvý praktický krok Ruska smerom k riešeniu krízy na východe Ukrajiny".
Mierový plán pre Donbas predložil Porošenko minulý piatok. Plán pozostáva z 15 bodov a sprevádza ho jednostranné prímerie, ktoré majú vládne jednotky rešpektovať do tohto piatka. Výnimkou sú prípady, keď by museli reagovať na paľbu z pozícií proruských separatistov.
Ako informovala agentúra UNIAN, Porošenko navrhol predsedovi ukrajinského parlamentu Oleksandrovi Turčynovovi, aby zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských vojakov na území Ukrajiny prerokoval s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Valentinou Matvijenkovou.
Rada federácie medzičasom informovala, že podporí Putinov návrh a svoje uznesenie z 1. marca zruší na stredajšom zasadaní. Agentúru Interfax o tom dnes informoval podpredseda zahraničného výboru Rady federácie Andrej Klimov.
Hovorca Dmitrij Peskov spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny. List s touto požiadavkou Putin zaslal Matvijenkovej dnes, krátko pred odletom na oficiálnu návštevu do Viedne.
Uznesenie rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine.
Agentúra ITAR-TASS pripomenula, že uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
0
www.ZIVOTPO.sk
